jelitkoviny

    No takže, na úvod by sa ešte patrilo povedať čo-to o mne, nech viete na čom ste.

Moja charakteristika: Hm, takže som krásna, vtipná, milá, múdra, inteligentná baba, ktorá....

Ale nie. Teraz vážne. Som baba. Žena. Dievča. Ale to vám asi došlo. Ja len pre istotu.

Mám 15. Netuším, ako dlho mi toto blogovanie vydrží, ale ak sa tento blog dožije mojich šestnástych narodenín, tak to bude zázrak. Postačí vám, že som narodená v júni ’91. V prípade potreby si to vyrátajte. (Páni, teraz som rozmýšlala o tom, ako dlho tieto stránky vydržia. Predstavte si, že JA ako stará babička budem čumieť do kompu a spomínať na to, ako som si v pätnástich rokoch založila tento blog. Teraz ani neviem, či sa toho chcem dožiť.)

Som zo žiliny. Teda presnejšie z okolia.

Mám 158 cm (približne) a veľmi ľúbim papať-vážim 45 kilo (približne).

Svetlé vlasy, modré oči.

Domáce zvieratká: pes a mladší brat, mala som aj dvoch škrečkov (nie naraz) ale pošli. Chúdence.

Chodím na gymnázium.

Mám rada červenú farbu, hranolky s tatarkou, dobré filmy, Barryho Whita, spánok, veľa veľa kníh, svojich nových aj zopár starých priateľov.

Moje obľubené filmy sú: Magická posadnutosť, Krotitelia duchov 1,2, Piráti z karibiku 1,2, Mravnost nadevše, Dr. No a ešte vééééééééééééééééľa iných filmov, na ktoré som teraz zabudla.

Mám rada Simpsonovcov, Lost a Čarodejnice-to je môj najobľúbenejší seriál z určitého dôvodu, pripomína mi staré dobré časy. (Možno vám príde divné, že pätnástka spomína na staré dobré časy, ale je to fakt.)

Kedysi (zasa nevhodné slovo na pätnástku) som sa dosť zaoberala takými vecami ako je mágia a veštenie. Nemajte boja, nie som vyšinutá a ani som si neodfarbila vlasy na čierno a nezačala sa srandovne obliekať, ani nič podobné. Len som sa o to zaujímala a kúpila si zopár kníh. Občas, ale v poslednom čase už málokedy, keď si neviem rady, nudím sa alebo som smutná a potrebujem povzbudiť vyveštím si niečo z kariet, alebo kociek, alebo si len tak listujem v tých knihách, alebo v Almanachu záhad. Pravda je, že sa takých vecí bojím viac, ako asi väčšina z vás. Dokonca sa bojím tmy. A mám rada také tie veci ako Da Vinciho kód a tie opletačky okolo cirkvi, inkvizície a spol., baví ma o tom čítať a diskutovať aj keď mi tá téma pripadá trochu trápna, ale čo už. 

No, a ešte mám rada jazz. A tak. Aj takú staršiu hudbu. Aj keď ja hudbou nijako zvlášť nežijem. Hudba je proste pekná vec.

Aha, ešte mám rada čipsy a čokoládu.

Som blbá. Fakt. Som trošku popletená, viem o tom. Ľudia mi to otvorene hovoria. Zvlášť NIEKTORÍ. Ale to je asi dobre, pretože som aspoň niečím výnimočná. Aj keď teraz abnormálne veľa ľudí o sebe tvrdí, že sú blázniví a tak. Na potvrdenie mojej bláznivosti jeden výrok mojej kamošky o mne: "Ako to vyzeralo na začiatku šikovné, také je to šalené." Alebo tak nejak.

No, tak to bolo o mne, aby ste mali hrubú predstavu, s kým máte dočinenia. Zľakli ste sa?   Mali by ste sa. Cha. To bol vtip.

Dobre, a teraz keď sme sa tak od srdca zasmiali, je čas sa rozlúčiť. Bolia ma oči a chrbát. Neviem, či si tu ľudia normálne píšu takéto nejaké charakteristiky alebo čo toto vlastne bolo. V každom prípade vám ďakujem za pozornoť, ak ste sa dostali až sem. Na úplny koniec.